FSbDR / 20 Kyslinky

Tak znovu niečo pridáme z diania naších jazvečíkov. Dnes sme sa zúčastnili prvého ročníka medzinárodných farbiarskych skúšok jazvečíkov bez doprovodu rozhodcov, na 20 h. starej stope. Na skúšky sme pricestovali už v sobotu večer, kde sme sa mohli stretnúť so starými známymi, ale súčasne sme mohli spoznať skvelých ľudí z jazvečikárskej rodiny. Celý večer sa niesol v duchu očakávania, čo nám prinesie nedeľné ráno, kedže predpoveď počasia bola všelijaká. A jeseň sa predstavila v plnej paráde. Celú noc pršalo a ináč nebolo ani ráno. Ba dokonca sa ešte k daždˇu pridával aj sneh. Nervozita súťažiacich sa dala krájať a zlé predtuchy priniesli prví štyria súťažiaci, ktorí boli neúspešní. My sme si vylosovali číslo 9 a tak sme išli na rad až v tretej várke. Konečne prestalo na chvíľu pršať a ja s Aydou odchádzam z rozhodcom na začiatok stopovej dráhy. Rozhodca spúšťa stopky / max. čas na vypracovanie stopy je 90 min/ a s pozdravom veľa šťastia odchádza preč. Nasadzujem Aydu na pofarbenú / dažďom zmytú /stopu a dávam jej pokyn ,,stopa". Po pravde som si predtým nenaštudoval  propozície a akosi mi utieklo, že stopa bude iba pofarbená. My sme trénovali na šľapanej stope a Ayda sa akosi nevie chytiť. Prešli sme asi dvesto metrov a cítim, že nejdeme správne. Ayda často zastavuje a pozerá sa na mňa. Beriem ju na ruky a snažíma sa čo najrýchlejšie presunúť na začiatok stopy. Znovu ju nasadzujem, dávam jej pokyn ,, stopa " a znovu vidím, že Ayda si nie je istá. Znovu neistých 150 metrov a znovu na ruky a znovu naspäť. Takto sa trápime asi päť krát a čas ubieha. Kedže sa čas kráti, po šiestom nasadení ju už nechávam ísť. Zas neisto. Asi po tristo metroch nachádzame marker s poradovým číslo 3 a nám svitá nová nádej. Ayda sa chytila. Zaľahuje do stopy a začína pracovať sústredenejšie. Marker s číslom 4 míňame / už sa ponáhľame - čas sa kráti /. O chvíľu prechádzame cez potok a po pár metroch nachádzame marker číslo 5. Ešte pár metrov a sme pri atrape na konci stopovej dráhy a rozhodca zastavuje čas na stopkách 73 min. Prišli sme v časovom limite. Stihli to iba 4 súťažiaci s jedenáctich. Niektorí na koniec stopovej dráhy ani nedošli. Ale taká je už súťaž. Takže v konečnom účtovaní sme obsadili tretie miesto. To druhé nám utieklo iba o 3 minúty.... Týmto gratulujem víťazovi Ing. Jánovi Mokrému a jeho Garovi za famózny výkon s piatimi nájdenými markermi. Bola to fakt ťažká súťaž, ktorá ale ukázala, že jazvečík si dokáže poradiť aj tam, kde iní psy končia. Jazvečíkom zdar! Foto v galérií.