Smutný deň...

Dnešný deň si budeme dlho pamätať, aj keď iba v negatívnom svetle. Včera o polnoci sa spustil očakávaný pôrod našej fenky Hetty a nič nenasvedčovalo tomu, že by mali nastať nejaké komplikácie. Zhruba o 01. 30 hod. po polnoci jej odtiekla plodová voda a my sme čakali prvé šteniatko. Žiaľ, aj keď sa veľmi snažila, šteniatko sa do pôrodných ciest vôbec nedostalo. Začali sme tušiť, že niečo nie je v poriadku...prvé, čo nám napadlo, bolo kontaktovať veterinárnu pohotovosť v okrese Brezno. Zistili sme, že službu mala MVDr. Citárová, ktorá nám ani po dvoch telefonátoch telefón, v skorých ranných hodinách, nezodvihla.  Následne sme začali hľadať pomoc a skúšať šťastie u iných veterinárov v Brezne, Banskej Bystrici aj Zvolene. Márne...O 05. 00 hod. ráno sme už zúfalí kontaktovali nášho kamaráta, skúseného kynológa. Ten nám aspoň zodvihol a poskytol cennú radu. Čas bežal a my sme boli zúfalí...O 05.30 hod. nám napadlo volať na veterinárnu pohotovosť v Poprade. Pán MVDr. Zatroch nám zodvihol a bol nám ochotný pomôcť. Aj napriek nepriazni počasia (silná snehová kalamita) sme sa s našou Hetty vybrali cez tri horské prechody, pretože v okrese Brezno sme sa pomoci domáhali márne! K veterinárovi sme napokon dorazili o 8.00 hodine ráno. Aj napriek enormnej snahe pána doktora (rtg, sono, injekcie) sme šteniatka nezachránili. Musel vykonať cisársky rez, vybrať dve uhynuté šteniatka, aby zachránil aspoň našu fenku. Čo dodať na záver...prajeme vám všetkým chovateľom, aby ste vo svojom okolí mali iba veterinárov, ktorí svoju prácu chápu aj ako pomoc zvieratám a  nie iba ako zamestnanie...